Košičania zaplatia za obedy viac ako v Bratislave či inde na Slovensku. Najviac peňazí miniete práve tu

Spoločnosť Edenred sa na základe dát z TRC indexu pozrela na to, koľko míňajú Slováci za jedlo, občerstvenie či kávu na zamestnaneckých stravovacích kartách. Výsledky však priniesli prekvapivé zistenia. Ak ste si doteraz mysleli, že najviac peňazí necháte za obed v Bratislave, boli ste na omyle. Východniari sú na tom omnoho horšie.

Náklady na stravovanie v posledných rokoch prudko vzrástli. Kým v roku 2019 bol priemerný obed na Slovensku za 5,73 eura, v roku 2023 už ľudia platili 8,17 eura, čo predstavuje nárast o 45 percent. Za minulý rok bol celoslovenský priemer 8,30 eura. Najvýraznejší skok zaznamenal Košický kraj, kde si stravníci za päť rokov priplatili o 3,49 eura viac. Medziročné rozdiely sa však líšia – napríklad v Nitrianskom kraji cena obedov vzrástla o 71 centov, zatiaľ čo v Trenčianskom naopak klesla o 85 centov.

Vlani sa najviac za obedy platilo v Košickom kraji, kde priemerná útrata dosiahla 9,16 eura. Naopak, najnižšie sumy evidovali v Trenčianskom kraji, kde sa za obed zaplatilo v priemere len 6,73 eura. Prekvapivo, Bratislavský kraj, napriek svojej ekonomickej sile, nepatrí medzi najdrahšie regióny – priemerná suma za obed tam bola 8,10 eura, čo je menej než v Košiciach, Nitre či Trnave.

Priemerná cena obeda v jednotlivých krajoch:

• Košický kraj – 9,16 €
• Nitriansky kraj   –  8,89 €
• Trnavský kraj   –  8,80 €
• Žilinský kraj   –  8,62 €
• Banskobystrický kraj   –  8,36 €
• Prešovský kraj   –  8,33 €
• Bratislavský kraj   –  8,10 €
• Trenčiansky kraj   –  6,73 €
• Slovensko priemer   –  8,30 €

Podľa Lívie Bachratej, riaditeľky pre Public Affairs v Edenred, zohráva v Bratislave úlohu viacero faktorov, ktoré udržiavajú ceny na nižšej úrovni. Väčšia konkurencia medzi reštauráciami, široká ponuka street foodu a efektívnejšia centralizácia nákupov spôsobujú, že v hlavnom meste si ľudia za obedy nepriplácajú tak výrazne ako v iných regiónoch. Regionálny kontrast tiež odzrkadľujú rozdiely v dostupnosti gastroprevádzok, ekonomickej rozvinutosti a kúpyschopnosti obyvateľov. Bachratá dodáva, že zamestnávatelia by mali na tieto zmeny reagovať zvýšením príspevkov na stravovanie, čím by mohli pomôcť zamestnancom zvládnuť rastúce náklady.