Reprezentovať Slovensko v športe chce istú dávku odvahy, nesmierne množstvo času a odopierania si rôznych iných aktivít či jedla. Michal Stričík je úspešný slovenský kickboxer, ktorý našu krajinu reprezentuje doma aj v zahraničí. Tento rok začínal v Maďarsku a ukončil ho triumfom v gréckych Aténach. Po návrate do rodných Michaloviec navštívil aj primátora mesta, ktorý mu osobne zagratuloval k úspechom, ktoré dosiahol.
Priviedol ťa niekto ku kickboxu alebo si sa venoval inému športu a neskôr si ho objavil sám?
K tomuto športu ma priviedol môj otec, keď som bol ešte malý chlapec. Takže veľká vďaka patrí predovšetkým jemu. Začínal som najprv s karate, čo ma bavilo len na nejaký čas, ale hľadal som niečo viac kontaktné.
Čo musí mať dobrý kickboxer a čo obnáša príprava?
Najdôležitejšie je trafiť súpera. Každý kickboxer potrebuje kvalitné boxerské rukavice a tiež musí mať základné chrániče, ako napríklad chránič na zuby a suspenzor. Zápasí sa v ringu, väčšinou na 3 kolá po dve alebo tri minúty. Ja sa pripravujem počas celého roka, udržiavam sa vo forme a v blízkosti zápasu mi začína diéta, kde sa síce obmedzujem, ale aj to patrí k tomu. Každá príprava je v niečom iná, sú lepšie, kde to moja psychika nepociťuje a sú horšie, v tom prípade mám okolo seba rodinu a priateľov, ktorí ma plne podporujú.
Ktorých šampionátov a podujatí si sa zúčastnil počas tohto roka?
Tento rok som sa zúčastnil Svetového pohára v Maďarsku. Tu som si vybojoval dve umiestnenia, jedno strieborné a jedno bronzové. Nesmiem zabudnúť spomenúť ani Majstrovstvá Slovenska, či Svetový pohár v Uzbekistane, odkiaľ som priniesol zlaté umiestnenie. Zúčastnil som sa aj Slovak Openu s bilanciou ďalších dvoch zlatých medailí. Majstrovstvá Európy sa tento rok konali v Aténach a odtiaľ som si priniesol strieborné umiestnenie. Obrovským zážitkom pre mňa bolo aj podujatie Real Fight Aréna, ktoré sa uskutočnilo v košickej Steel aréne a tu som získal aj veľmi cenný opasok.
Trénuješ sám a ako dokážeš skĺbiť prácu s kickboxom?
Som hasič a skĺbiť to je niekedy naozaj náročné. Ale mám také nastavenie, že keď sa chce, tak všetko sa dá skĺbiť a dosiahnuť to. Všetko je to o nastavení priorít a takisto aj o komunikácii. Mimo hasiča, som aj osobným trénerom kickboxu a snažím sa viesť ďalších ľudí k láske k športu.
Väčšinu prípravy trénujem sám, avšak spolupracujem aj s kondičným trénerom aj trénerom kickboxu, s ktorým dolaďujeme formu a nejaké nedostatky, ak ich pri tréningu objavíme.
Ako vidíš budúcnosť kickboxu na Slovensku?
Budúcnosť kickboxu na Slovensku vidím tak, ako budúcnosť všetkých športov. Všimol som si, že mladí ľudia strácajú o šport záujem, čo je veľká škoda. Šport vnímam ako veľkú pridanú hodnotu pre človeka. Trénerov na Slovensku máme skvelých, vedeli by viesť aj ďalšie generácie, len problém je ten, že detí a mládeže so záujmom nám každým rokom ubúda.