FOTO: Učitelia u neho videli neprejavený talent, Košičan Martin Laškody sa presadil a tvorí komiksy

Slovenské kníhkupectvá sú plné rôznych kníh, ktoré ponúkajú žánre pre všetkých milovníkov literatúry. Už na základných školách sa deti stretávajú aj s komiksom. Vytvoriť niečo také chce obrovskú dávku talentu. Jeden z talentovaných tvorcov žije aj v Košiciach. Je ním Martin Laškody, mladík, ktorý pôvodne sníval o úplne inom povolaní. Košicak.sk ho vyspovedal aká bolo jeho cesta ku komiksom a aké miesto zaujíma na Slovensku. Aktuálne pracuje pre hernú spoločnosť Games Farm.

Kedy ste zistili, že práve kreslenie komiksov je to, čo Vás baví a že Vás to môže aj živiť?

Chcelo to dosť veľa premýšľania. Od základnej školy som hrával na basgitare v hard rockových kapelách. Mojím snom bolo stať sa rockovou hviezdou. Tvorba hudby s kapelou je nádherná vec, no má svoje nevýhody – je nás viac. Každý člen má svoje problémy a maniere, čo je občas ako mať tri alebo viac manželiek. Funguje to istý čas, ale potom sa kapela rozpadne. Ak medzitým nenahráte hudbu, ktorú ste spolu vytvorili, všetko úsilie vyjde nazmar.

Keď sa moja posledná kapela rozpadla, odišiel som pracovať do Anglicka. Po čase som sa zamyslel: „Mám 27 rokov, som ešte relatívne mladý – čo vlastne chcem v živote robiť ?“ Mám rád filmy a vždy som sníval, že raz nejaký natočím. Zároveň rád kreslím. Heuréka! 1 + 1 = komiksy. Hneď som začal trénovať kresbu a zhromažďovať všetky dostupné informácie o komiksoch. Mal som jasno. Komiksy ma ešte úplne neživia – zatiaľ túto úlohu plní práca v kancelárii.

Ako by ste opísali svoje štúdium? Hovorí sa, že umelcov to v škole nezvykne baviť. 

Keď som si mal vybrať strednú školu, prišla za mnou učiteľka výtvarnej výchovy s otázkou, či by som nechcel ísť na umeleckú priemyslovku. Vysmial som ju – určite nie! Chcel som pracovať s drevom, železom alebo ísť na gymnázium. Napokon, sme si mohli dať jednu prihlášku navyše, tak to bola umelecká škola. Prijali ma. Ateliér plný kresieb, kde sme mali prijímačky, ma zaujal, a tak som nastúpil na odbor grafiky.

Na hodinách kreslenia som sa snažil, vždy som medzi prvými odovzdával zadania. Napriek tomu mi to až tak dobre nešlo. Z kresieb som mal vždy o stupeň horšiu známku než ostatní spolužiaci. Preto som si našiel umeleckého „doučovateľa“. Pán Lebidko, šikovný umelec z Ruska, ma naučil perspektívu, vyváženie kompozície a anatómiu figúry. Teoretické predmety boli horšie – prechádzal som s odretými ušami, pretože som často chodil poza školu. Vedel som si vybaviť ospravedlnenky, takže som odchodil len toľko hodín, aby ma nevyhodili. Napriek tomu mi pri maturite gratulovali k výbornej odpovedi, no vyznamenanie mi nemohli udeliť, pretože som mal na pol roka štvorku.

A čo vysoká škola?

Na vysokej škole ma to bavilo viac. Študoval som učiteľstvo umenia na Prešovskej univerzite, kde som si vyskúšal široké spektrum umeleckých techník – od sochárstva cez linoryt až po olejomaľbu.
Rovnako vážne ma však bavila aj hudba. Namiesto nepovinných prednášok som skúšal s kapelou. V tom čase sme nášho speváka Mira Šmajdu pripravovali na prvú československú Superstar, kde získal krásne druhé miesto. Jednému profesorovi sa však moja neprítomnosť nepáčila natoľko, že keď som mu na posledný termín odovzdával prácu, neprijal ju a rozlúčil sa so mnou. Nemal som peniaze na opakovanie semestra, a tak som školu zanechal. Neskôr sme s kapelou, už bez Mira, išli popri brigádach študovať hudbu na konzervatóriu. Aj to bola telenovela sama o sebe, no ani túto školu sme nedokončili.

Ako vzniká samotný komiks? Ako dlho trvá výroba a čo Vás osobne inšpiruje najviac?

Inšpirácia k mojim komiksom prichádza zo všetkých strán. Už keď pozerám film alebo počúvam zaujímavý príbeh v podcaste, rozmýšľam, ako by som to interpretoval vo vlastných komiksoch.
Pri kreslení seriálu pre magazín Generation som nakreslil jednu stranu, prípadne dvojstranu, za dva dni – čo je zhruba 24 hodín kreslenia. Po vytlačení môže ísť komiks teoreticky do predaja ihneď.

Tvorím digitálne, čo je najväčší rozdiel oproti minulosti. Stále ide o ručné kreslenie, hoci na tablete. Ale hlavne šetrí veľa času. Nevýhodou však je, že vám nezostane originál, ktorý by ste mohli zanechať vnúčatám, aby ho po vašej smrti predali za obrovské peniaze.

Máte medzi autormi nejaký vzor? 

Sú to skôr konkrétni umelci, ktorých sledujem, a keď spolupracujú s uznávanými autormi, viem, že kniha bude stáť za to. Medzi nimi sú napríklad Greg Capullo (Spawn, Batman) alebo Ryan Stegman (Venom). Veľmi dobré sú aj európske komiksy od autorov ako Pat Mills (Sláine) alebo Jodorowsky (Incal).
Zaujímavé sú tiež komiksy, ktoré si autor sám píše aj kreslí, pretože tu odpadá rivalita medzi autorom a kresličom. Takými majstrami sú Frank Miller (Sin City) alebo Kentaró Miura (Berserk).

Čo by podľa Vás mal mať každý kvalitný komiks?

Pri komiksoch nie je najdôležitejšie, ako dobre je nakreslený, ani aký dokonalý je príbeh. Najpodstatnejšie je podanie príbehu. Vezmime si napríklad jednoduchú zápletku – hrdina ide zabiť draka. Nie je to ani prepracovaný príbeh, ani originálny. Ale spôsob, akým je podaný, je to pravé komiksové umenie. Môže ísť o vzrušujúci boj, kde vynikne drakova agresivita a hrdina musí siahnuť až na dno svojich síl a umu, aby draka premohol. Alebo to môže byť jediný výstrel z kuše. Inými slovami, komiks by mal byť vzrušujúci a zábavný.

Ako hodnotíte záujem o komiksy na Slovensku? A kde na svete ľudia najradšej čítajú komiksy?

Pozorujem, že v knižniciach pribúdajú police s komiksami a v susednom Česku vychádza stále viac prekladov svetových komiksov. Na internete sa už objavujú aj slovenskí tvorcovia komiksov, čo naznačuje, že ich popularita u nás rastie.

Najväčšími čitateľmi komiksov sú stále Japonci. Tam majú komiksy o všetkom – o futbale, varení, čomkoľvek. Je bežné, že si aj dôchodkyne pri kávičke čítajú svoje mangy. Japonci dokonca tvrdia, že spotrebujú viac papiera na komiksy ako na toaletný papier. Myslím, že k tomu prispieva aj obľúbenosť bidetov.

Na čom aktuálne pracujete? Na čo sa môžu Vaši fanúšikovia tešiť?

Pracujem na knihe s názvom Derek. Prvý stostranový diel je už „hotový“, no na vydanie si počká, pretože momentálne pracujem na ďalšom dieli, ktorý je chronologicky pred ním, takže ten by mal vyjsť ako prvý. Premýšľam, že ho budem dávať postupne online predtým, ako pôjde do tlače. Potom možno vyjdú dve knihy naraz alebo ich spojím do jednej. Uvidíme – aj ja som nedočkavý.