Príbeh z Krompách láme srdce. Rodina prišla o milovaného psíka Zaru. Udusila sa loptičkou, ktorú jej hodil okoloidúci

Ľudia sú rozmýšľajúce tvory, ktoré sa práve týmto odlišujú od zvierat. Práve tie dokážu byť skvelým spoločníkom a niekedy nám nahrádzajú priateľov. Deti často snívajú o vlastnom psíkovi a nejeden rodič tento detský sen splní.

Na Lorencovej ulici v Krompachoch žije rodina, do ktorej patrila fenka Zara. Život jej často znepríjemňovali cudzí ľudia, ktorí jej do dvora hádzali rôzne predmety. „Milí Krompašania, na toto fórum prispievam prvýkrát a priznám sa, že ma k tomu vedie nielen smútok, ale i zlosť. Chcem sa poďakovať všetkým milým spoluobčanom, ktorí niekoľko rokov chodili okolo plota a Lorencovej 44 a hádzali nám do dvora všetko možné od paličiek až po igelitové sáčky so zvyškami jedla,“ začína svoje rozprávanie pani Ľudmila.

Namiesto bazáru nahliadnite do útulku. V breznianskom Tuláčikovi čaká na svoju rodinu vyše 200 psíkov (FOTO)

Majiteľka opisuje Zaru ako krásnu vlčicu, ktorá bola povahou neúnavný „aporťák“. Ďalej uvádza, že často mali mali dvor plný odpadkov a smetí, ale vždy ich pozbierali a vyčistili si pozemok.

„Nevadilo ani, že sme niekoľko krát museli volať veterinára, lebo sa Zare zapichla do krku kosť. Kosti sme jej nedávali, lebo z nich mala tráviace problémy a ani ich nevedela jesť. Ale psík predsa kosti je, hlavne že deti mali radosť. Okrem iného, nás to zakaždým stálo 50 eur, maličkosť,“ majiteľka opisuje chvíle, ktoré by nechcel zažiť žiaden milujúci majiteľ psa.

Neustále slušné dohováranie ani ostrejšie napomínanie nepomohlo, neraz museli znášať arogantné reakcie. Včera to však dosiahlo pomyselný vrchol. “Takže milí priatelia psov môžete byť na seba hrdí, naša nádherná Zara sa dnes zadusila s malou loptičkou, ktorú jej niekto hodil. Prajem príjemné dni,” uzavrela so smútkom Ľudmila, ktorá len hodinu pred úmrtím psíka dávala na sociálne siete prosbu, aby ľudia Zare nič nehádzali, lebo bude nútená toto konanie už riešiť aj s políciou.

Mestská polícia v Košiciach prijala ozámenie od občana s podozrením na týranie dvoch psov

Na sociálnej sieti sa pod príspevkom množia reakcie, ktorými sa ľudia snažia rodinu podporiť. „Najväčšia bolesť, keď človek chce, ale nemôže pomôcť nevinnému stvoreniu. Je mi to ľúto, čo sa Vám stalo nedbalosťou druhých,“ píše Alenka. Komentár zanechala aj Daniela, ktorá každé ráno Zarku zdravila alebo pískla na ňu zo svojho balkóna a psík sa jej radostne odvďačil tým, že pozrel na balkón.

Pod textom pani Ľudmily sa našlo aj zopár skutočne rozhnevaných ľudí. „Odpor !!! Však keď nie je môj, pokochám sa, aký je psík pekný a idem preč ! Nekŕm zviera, ktoré ti nepatrí... To zviera niekomu patrí a nehladuje, ani sa nemá zle… Nerozumiem tomu ... Keby som bola na vašom mieste a stratím štvornohého člena, neručím za seba ... To isté je pri koňoch, je pekné, že niekto im donesie jabĺčka, ale keď tých jabĺk donesie niekoľko ľudí denne, kôň umiera v bolestiach ... Nerozumiem, čo majú v hlavách .... alebo sú niektorí naozaj takí tupí!? “ neskrýva svoje rozhorčenie Sofia.