Mená úspešných architektiek a architektov, ktorí získali prestížne ocenenie Ceny za architektúru CE ZA AR 2024, sú už známe. Tento rok sa jeho hlavná myšlienka zamerala na čoraz viac komunikovanú tému - otázku bývania. Do užšieho výberu sa zo 116 diel dostalo 24. Nachádza sa medzi nimi aj Rožňavský kláštor, ktorý nedávno získal nový šat.
Ako informuje portál Archinfo.sk, nominácie tak ako aj v predošlých ročníkoch boli rozdelené do piatich typologických kategórií: Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Interiér a Exteriér. Osobitnú šiestu kategóriu zastávajú takzvané Fenomény architektúry. Odborná porota tak môže vyzdvihnúť rôzne architektonické kvality bez typologických obmedzení.
Práve v poslednej kategórií uspelo spomínané unikátne dielo z Rožňavy. Konkrétne ide o apartmány, ktoré sa nachádzajú v Rožňavskom kláštore. Podieľali sa na nich architekti Oliver Sadovsky a Martin Červienka.
Dielo vzniklo na základe podnetu Občianskeho združenia Kláštor a lokálnych aktivistov, ktorí sa rozhodli chátrajúci františkánsky kláštor zo začiatku 18. storočia premeniť na kultúrne-kreatívne centrum s rôznorodými funkciami. Obnova kláštrorných priestorov zachovala ich historickú hodnotu, pričom priniesla miesto, ktoré spĺňa súčasné potreby na ubytovanie.
Návrh dvojice apartmánov zastáva prvky minimalizmu. Zároveň podčiarkuje myšlienku asketického priestoru kláštora. Pri rekonštrukcii sa dôraz kládol najmä na použitie tradičných a dostupných materiálov. V dôsledku toho drevo v kombinácii so zreštaurovanými vrstvami pôvodných omietok pôsobí útulne, čím vytvára príjemnú atmosféru pre hostí.
Zdroj: CE ZA AR 2024
„Rožňavská rekonštrukcia františkanského kláštora z 18. storočia na kultúrne centrum je ukážkou sily lokálnej participácie a kolektívneho úsilia. Citlivá renovácia priestorov kláštora prináša nové apartmány a spája historickú obnovu s rozvojom komunity. Zachováva dedičstvo miesta a vytvára moderné, minimalistické priestory,“ hodnotí dielo porota.
„Pri citlivej prestavbe boli použité miestne materiály ako drevo či omietka a zároveň sa podarilo dosiahnuť rovnováhu medzi tradíciou a funkčnosťou. Kedysi chátrajúca stavba sa zmenila na príjemné kultúrne centrum, ktoré reaguje na potreby súčasnosti,“ dodáva.