Primárka Oddelenia neonatologickej intenzívnej medicíny v Košiciach Vanda Chovanová sa do povedomia verejnosti dostala už dávnejšie na základe toho, že upozornila na nevhodnú fotografiu ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkvej s predčasniatkom. Zároveň spolu s dvomi ďalšími aktivistkami poukázala na žalostné podmienky na jej oddelení, v ktorých musia zdravotníci vykonávať svoju prácu a v ktorých musia pacientky spolu s ich novorodeniatkami zotrvávať.
Tentokrát jej kritika smeruje ku konsolidačným opatreniam v zdravotníctve, ktoré len nedávno predstavila slovenská vláda. Ich súčasťou má byť spomalenie valorizácie platov zdravotníkov v ambulantnom i nemocničnom sektore na tri percentá na jeden rok či transformácia štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Reakcie na tieto návrhy boli zväčša negatívne, kritickú spätnú väzbu k nim dala opozícia aj zástupcovia zdravotníckych organizácií.
„Súdruhovi Kamenickému sa zdá, že slovenskí zdravotníci veľmi dobre zarábajú. Aj keď zďaleka nezarobím ako ministerka, so svojim platom som spokojná, ale práve som si spočítala svoje tohtoročné nadčasy do dnešného dňa. 1072 hodín!” napísala na sociálnej sieti s tým, že jej priemerný týždeň má až 68 hodín, čo je výrazne nad rámec zákonníka práce.
„Ešte desivejšie to je, keď tých 1072 hodín podelím ôsmimi hodinami pracovného dňa a dvadsiatimi dňami pracovného mesiaca. Vychádza mi, že som za tento rok, do polovice septembra, odrobila navyše viac než šesť mesiacov! No, keď je toto v poriadku, tak neviem… A takto to ide rok za rokom. Mám ich už len päť do dôchodku. Dúfam, že sa dožijem a potom zbohom, slovenské zdravotníctvo,” dodala na záver, pričom apelovala na ministrov, aby neriskovali odchod ani jediného lekára či sestry do zahraničia.
Pod jej príspevkom sa objavilo mnoho komentárov, v ktorých jej komentujúci zložili poklonu za jej neoceniteľnú prácu. Zároveň sa o svoju takmer rovnakú skúsenosť podelila aj Jana, ktorá je takisto z lekárskeho prostredia: „Ročne strávime v nemocnici cca dva až tri mesiace, tento čas venujeme pacientom a nie vlastným deťom, tri víkendy v mesiaci, rokov… Ďakujeme, asi stačilo.”