Hlbokú ranu v posledných dňoch utrpeli členovia Matičného hnutia, ktorým z ich radov odišla do večnosti dlhoročná matičná funkcionárka Zlatica Halková vo veku 63 rokov. O úmrtí informovali jej kolegovia z Matice slovenskej.
„Vlastenectvo v chápaní Matice slovenskej je predovšetkým činorodosť, obetavosť, dobrovoľníctvo, činy a skutky, do ktorých vyúsťuje pocit hrdosti či láska k vlasti a národu, teda vlastenectvo a kultúrnosť v tom najširšom chápaní. A Zlatka Halková túto myšlienku napĺňala do slova a do písmena. Láska k rodnej dedovizni jej skutočne bola pohnútkou pre jej nadšenú celoživotnú aktivitu,” napísali o Zlatici kolegovia.
Rodáčka z obce Važec v okrese Liptovský Mikuláš sa narodila 29. decembra 1961. Vo svojom rodisku strávila spolu so svojím bratom a rodičmi detstvo a začiatok školských čias. Neskôr sa rodina presťahovala do Rožňavy, kde odchodila druhý stupeň a úspešne zmaturovala na Gymnáziu Pavla Jozefa Šafárika. Neskôr jej kroky smerovali až do hlavného mesta, kde získala inžiniersky titul na Vysokej škole ekonomickej.
Jej šikovnosť však nesúvisela len so štúdiom, ale úspechy sa jej podarilo dosiahnuť aj v športe. Získala mnohé významné ocenenia v šprinte a cyklistike v časoch Československej republiky a stala sa niekoľkonásobnou majsterskou Slovenska. Svoju bohatú a úspešnú cyklostickú kariéru ukončila v roku 1988, kedy začala posúvať svoje rady a skúsenosti ako trénerka a funkcionárka cyklistického oddelu TJ Elán ODPaM v Rožňave.
Po štúdiu zakotvila v Geologickom prieskume a v Rožňavskej pekárni a cukrárni, neskôr sa stala riaditeľkou Domu Matice slovenskej v Rožňave, vďaka čomu spoznala mnoho ľudí z rôznych odvetví a získala veľa priateľov. V roku 1990 sa stala členkou Matice slovenskej. „Pôsobila vo Výbore Matice slovenskej, v Predsedníctve Matice slovenskej, bola predsedníčkou Krajskej rady Košického kraja a Oblastnej rady okresu Rožňava a Revúca a členkou Olympijského výboru okresu Rožňava,” uvádzajú v jej životopise.
Okrem športu a práce mala blízko aj k umeniu. Počas svojho života založila rôzne spevácke či recitačné súťaže a za svoje zapálenie pre prácu dostala viacero vyznamenaní v podobe striebornej či bronzovej medaily MS za jej dlhoročnú matičnú činnosť.
Zlatica mala tiež netradičné záujmy. Mohla sa pýšiť tým, že bola držiteľkou viacerých slovenských rekordov. Mala najväčšiu zbierku atypických prier s počtom 238 kusov, najväčšiu zbierku reklamných pier s počtom 29 600 kusov, najväčšiu zbierku malých lyžičiek s počtom 712 kusov, najväčšiu zbierku československých lyžičiek s počtom 119 kusov a tiež najväčšiu zbierku zahraničných lyžičiek s počtom 485 kusov.
„Možno len vyjadriť obdiv jej osobnej statočnosti, vzdať úctu a vďaku za všetko, čím obohatila svoju obec, kraj, Slovensko, ktoré bolo jej trápením, šťastím, chlebom i soľou. Česť jej pamiatke,” odkázali kolegovia.
Pod príspevkom o jej úmrtí sa objavilo mnoho kondolencií. Ľudia na Zlaticu spomínajú ako na srdečného a veselého človeka, ktorý miloval svoju prácu. „Naša kolegyňa, naša blízka spolupracovníčka aj naša matičiarka. S hlbokou úctou sa skláňame pred jej profesionálnou prácou, ale najmä pred prácou dobrovoľníčky - oddanej a hrdej matičiarky,” vyjadrili úprimnú sústrať kolegovia zo západu.
„Veľmi nás zasiahla táto smutná správa. Zlatka, vždy veselá ,kopa’, oddaná a neúnavná matičiarka, budeme na Teba dlho spomínať. Aj na dni strávené u Vás na Gemeri. Posledné zbohom od matičiarov z Rybníka,” odkázala Daniela.