V areáli Školy v prírode v Kysaku otvorili audiovizuálne centrum KlimaPark. Otvorené bude celoročne

Košický samosprávny kraj (KSK) sa opäť môže pochváliť unikátom. Tentokrát otvorili v areáli Školy v prírode v Kysaku jedinečné osvetové audiovizuálne envirocentrum. To bude slúžiť na podporu vzdelávania v oblasti environmentálnej výchovy, informuje portál KSK.

„Vznik tohto envirocentra je veľkým míľnikom pre Košický kraj. Opatreniam zameraným na ochranu životného prostredia sa v rámci Programu obnovy krajiny venujeme už šesť rokov,“ uviedol predseda KSK Rastislav Trnka a poznamenal, že ide o najväčší zelený projekt kraja.

Žiaci a verejnosť sa tu môžu dozvedieť viac o zmenách klímy, jej negatívnych dopadoch, ako aj opatreniach zameraných na ochranu životného prostredia. Otvorené bude celoročne, pričom poslúži aj na organizáciu konferencií, táborov, školských výletov či seminárov.

Vo vnútri sú štyri samostatné miestnosti. „Konkrétne sa tu nachádza multifunkčná prednášková sála, ktorá je vybavená audiovizuálnou technikou, 4D panoramatické kino s pohybujúcou sa platformou uprostred miestnosti, miestnosť s veľkoplošnou video stenou pre realistické 3D vizualizácie a tiež interaktívna herňa,“ vysvetlil župan Trnka.

Naozaj ekologické centrum

Košický samosprávny kraj ešte pred výstavbou hľadal vhodné miesto pre nové centrum. Podľa KSK bol jednoznačne najvhodnejší areál Školy v prírode v Kysaku, pretože zapadá do ideového konceptu environmentálnej výchovy. 

Envirocentrum vzniklo po rekonštrukcii budovy bývalého skladu a posilňovne. Budova sa nachádza v blízkosti vodného toku, kvôli čomu bolo nutné zabezpečiť aj ochranu budovy pred povodňami. Na fasádu preto použili zatepľovací systém s hydroizolačným náterom.

Na ploche 140 metrov štvorcových sa nachádza zelená strecha, ktorá pomáha zadržiavať vodu, chráni pred teplom a chladom. Pri stavbe využili udržateľné materiály, ktoré znižujú negatívny dopad na životné prostredie.

Výstavba centra KlimaPark Kysak Košický samosprávny kraj stála viac ako 2 milióny eur, pričom kraj ho realizoval prevažne z Kohézneho fondu. Z neho získal 1 880 000 eur a približne ďalších 200-tisíc spolufinancoval zo svojho rozpočtu.