Ako dramatika ho poznáme vďaka dráme Matka a satirickej komédii Mastný hrniec. Málokto vie, že sa narodil v Krompachoch

Medzi našich najkvalitnejších dramatikov minulého storočia patrí Július Barč-Ivan. Narodil sa v Krompachoch pred 115 rokmi, 1. mája 1909. Jeho rodičia boli učitelia, pričom otec bol Slovák a matka, ktorej priezvisko si pridal k svojmu otcovskému, sa hlásila k maďarskej národnosti. Po maturite išiel do Prahy študovať právo, ale kvôli zlému zdravotnému stavu - príznakom tuberkulózy - štúdium nedokončil.

“Po maturite som išiel študovať práva na Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe,” spomínal na svoje mladé letá v roku 1951. “Ochorel som však na pľúca a musel som na istý čas štúdium zanechal. Po vyzdravení nevracal som sa k štúdiu rád. Prevládala vo mne túžba po samostatnosti a nezávislosti. Podal som si žiadosť o prijatie za úradníka na berný úrad v Košiciach. Žiadosť moja bola priaznivo vybavená. Iba po prijatí som zistil, že to nie je prostredia a práca pre mňa. Príliš úzko mi tu bolo, čosi ma zvieralo a vedel som už určite, že som túžil po niečom inom. Po desiatich mesiacoch opustil som košický berný úrad a stal som sa poslucháčom evanjelickej teologickej školy a. v. v Bratislave,” prezradil.

Po štúdiách bol kaplánom v Užhorode a farárom v Pozdišovciach. Napokon sa v roku 1942 usadil v Martine, kde pracoval v redakcii Národných novín (aj počas SNP) a v iných periodikách a bol tajomníkom knižnice Matice slovenskej. Ako 39-ročný sa oženil, ale jeho manželstvo trvalo iba tri mesiace. Veľmi rýchlo sa uňho prejavili príznaky Parkinsonovej choroby, ktoré mali vplyv i na jeho duševné rozpoloženie. Zomrel 25. decembra 1953, teda ako 44-ročný. Jeho pamiatke sa môžeme pokloniť na Národnom cintoríne v Martine.

Prvotiny Júliusa Barča-Ivana sa objavili v Národných novinách a vo Vesne. Vracal sa v nich do čias detstva. Snažil sa vyjadriť súcit s utláčanými a rôznym spôsobom prenasledovanými ľuďmi, pričom prechádzal k utopistickým ideám. V roku 1933 vyšli jeho tri poviedky v zbierke Pohádka. V roku 1940 vydal zbierku noviel Predposledný život a v roku 1948 román Železné ruky. Až posmrtne sa dostala k čitateľom zbierka noviel Úsmev bolesti a román Husličky z javora.

Július Barč-Ivan sa však do našej literatúry zapísal predovšetkým ako dramatik. Celkom je známych tucet jeho divadelných hier. Prvou je hra 3 000 ľudí z roku 1934, ale najznámejšími a najčastejšie uvádzanými sa stali dráma Matka a satirická komédia Mastný hrniec.