Na železničnej stanici v Pribeníku v trebišovskom okrese sa v týchto dňoch odohral hororový scenár. Matka, ktorá vystupovala z vlaku so svojimi dvoma deťmi, musela ratovať synčeka, ktorý ostal zakliesnený vo dverách idúceho vlaku.
Pre portál noviny.sk podala svedectvo, z ktorého ide mráz po chrbte. Malý Tomáško jej povedal, že ho musí silno držať, lebo cíti, že spadne. Ťažko sa mu dýchalo a bolo mu na vracanie.
Tieto minúty hrôzy trvali až dovtedy, kým si výpravca nevšimol privreté nohy dieťaťa a vlak nechal zastaviť. Medzitým stroj prešiel vzdialenosť až štyri kilometre.
„Môj syn mi povedal, že som bola šikovná a zachránila som mu život. Toto mi povedalo trojročné dieťa,” dodala dojatá matka malého Tomáška, ktorý, našťastie, neutrpel žiadne fyzické zranenia, no psychická trauma poznačila celú rodinu.
Podľa portálu signalizácia u rušňovodiča indikovala, že vlak je správne uzatvorený. Po tomto incidente bola celá súprava bezprostredne stiahnutá z prevádzky. Polícia aj železniční dopravcovia zhromažďujú informácie, ktoré by pomohli objasniť túto nešťastnú udalosť.
Pod naším článkom sa objavili mnohé znepokojujúce reakcie prevažne mamičiek, ktoré sa podelili o podobnú skúsenosť, ktorá im utkvela v pamäti.
„Na vlastnej koži som zažila hrôzu, keď predo mnou v Poprade vystupovala pani z rýchlika. Veľmi rýchlo sa zatvorili dvere pri vystupovaní, nevedno prečo. Pani mala duchaprítomnosť aj to, že bola veľmi tenká, podarilo sa jej bleskom vyskočiť aj ruku odtiahnuť. Mala obrovské šťastie. Ostali sme všetci v šoku z hrôzy… Pri predstave, že polovica tela mohla byť preseknutá, ešte aj teraz ma trasie. Neviem načo sú takéto dvere,” napísala Anna.
Na nepríjemný zážitok spomína aj Anna: „Päťročné dieťa som už mala vonku a ja zaseknutá s malým dieťaťom na rukách vo dverách autobusu a ten v pohybe.” Na ňu zareagovala pani Magdaléna: „To isté sa mi stalo v trolejbuse v Bratislave na Miletičke. Šofér zastavil až na ďalšej zastávke, darmo sme tam všetci kričali. No môj 4,5-ročný synček situáciu chválabohu zvládol, ostal stáť (asi šokovaný) na zastávke a čakal, kým sa poň vrátime.”
„Mne sa naposledy cestou vlakom začali zatvárať dvere, keď som syna sediaceho v kočiari dávala dole z vlaku, potom sa otvorili naspäť, ale vlak sa pohol. Nechápem doteraz, nikto nevystúpil a nedával pozor, či vystúpili všetci…,” prispela svojim príbehom aj Magduš.